Útoky z 11.09.01 sú dielom Bushovej administratívy a nie teroristov

Celý tento dlhý úryvok je priamo zobraný z dokumentu menom ZEITGEIST ( Duch doby ). Odporucam vam ho pozriet. Na stranke www.911yweb.sk v sekci FILMY.

Dámy a páni,

Samotné slovo "tajnosť" je v slobodnej a otvorenej spoločnosti protivné.
A my ľudia sme z historického hľadiska postavení pred tajné spolky, pred tajné prísahy a skryté kroky.
Celosvetovo pred nami stojí jednoliate a bezohľadné sprisahanie, ktoré sa pri rozširovaní svojho vplyvu spolieha predovšetkým na skryté prostriedky. Na infiltráciu namiesto invázie, na zvrhnutie vlády namiesto volieb, na zastrašovanie namiesto slobodnej voľby. Je to systém, ktorý naverboval obrovské ľudské a materiálne zdroje na vybudovanie silného spletenca, veľmi efektívnej mašinérie, fungujúcej pomocou vojenských, diplomatických, ekonomických, vedeckých a politických krokov a operácií. Ich príprava je skrytá, nepublikovaná. Chyby sú zatajené, nie dávané do popredia. Odporcovia tejto mašinérie nie sú ocenení, ale umlčaní. Na žiadny výdavok sa nikto nepýta, žiadne tajomstvo nevyjde na povrch. To je dôvod prečo grécky zákonodarca Solón rozhodol, že je to zločin, z ktorého by sa mal každý občan chytať za hlavu. Žiadam o vašu pomoc pri tejto nesmierne ťažkej úlohe - informovať a zalarmovať americkú verejnosť. Som si istý, že s vašou pomocou bude človek taký, aký by mal byť: slobodný a nezávislý.

Za kráľovským trónom stojí niečo väčšie ako sám kráľ. Svetu vládne niekto úplne iný, ako si myslia ľudia ktorí nevidia za oponu. Skutočná pravda je, že veľké finančné elementy mali pod palcom vládu už od čias Andrewa Jacksona. Rok 1775, v USA sa začína Vojna za nezávislosť. Americké kolónie sa snažili osamostatniť od represívnej Anglickej monarchie. Aj keď sa ako príčinu tejto revolúcie označujú mnohé dôvody, jeden vyčnieva nad ostatnými ako primárna príčina: Anglický kráľ George III postavil mimo zákon nezávislú menu, ktorú americké kolónie produkovali a používali pre seba. Namiesto nej ich nútil požičať si peniaze od centrálnej anglickej banky - za úrok. Tým sa kolónie okamžite dostávali do dlhu.
A ako neskôr napísal Benjamin Franklin: To že kráľ George III odobral kolóniám možnosť používať čestný peňažný systém, ktorý oslobodil bežných ľudí od zovretia peňažnými manipulátormi, bola pravdepodobne primárna príčina revolúcie. V roku 1783 Amerika získala nezávislosť od Anglicka.
Jej boj proti konceptu centrálnej banky a skorumpovaných, nenásytných mužov s ním pojených sa však iba začal.

Čo je teda centrálna banka? Centrálna banka je inštitúcia, ktorá produkuje peniaze pre celý národ.
Na základe historického precedensu sú pre centrálnu banku neodmysliteľné dve špecifické privilégiá:
Kontrola úrokových sadzieb a kontrola množstva peňazí v obehu - inflácie.
Centrálna banka však nezásobuje vládnu ekonomiku peniazmi, ale požičiava jej ich za úrok.
Potom pomocou zvyšovania a znižovania množstva peňazí v obehu reguluje centrálna banka hodnotu peňazí. Je kritické pochopiť, že celý tento systém môže dlhodobo vytvoriť len jedinú vec: Dlh.

Na pochopenie tohoto podvodu netreba byť žiadny génius.
Každý dolár vydaný do obehu centrálnou bankou je od nej požičaný za nejaký úrok. To znamená, že každý dolár je vlastne dolár plus určité percento dlhu. A keďže centrálna banka má monopol na tvorbu peňazí pre celú krajinu, a každý dolár dá do obehu okamžite s dlhom,.. Odkiaľ sa vezmú peniaze na splatenie tohoto dlhu? Môže ich opäť vydať len centrálna banka. To znamená, že centrálna banka musí neustále zvyšovať množstvo peňazí, aby dočasne pokryla nesplatený dlh ktorý vytvorila.
A keďže nové peniaze sú opäť dané do obehu za úrok, vytvára sa ešte väčší dlh. Výsledok takéhoto systému je otroctvo, pretože pre vládu a tým aj ľudí je nemožné vyslobodiť sa z tohoto samo-generujúceho sa dlhu. Zakladatelia USA si boli toho veľmi dobre vedomí. "Domnievam sa, že bankové inštitúcie sú nebezpečnejšie ako armády.. Ak americký ľud niekedy dovolí súkromným bankám vydávať ich menu, banky a korporácie ktoré okolo nich vyrastú pripravia ľudí o všetok ich majetok,
až kým sa ich deti nezobudia bez domova na kontinente, ktorí dobyli ich otcovia." -Thomas Jefferson, 1743-1826 "Ak chcete ostať otrokmi bankárov a platiť si za vlastné zotročenie, nechajte ich ďalej vytvárať peniaze a kontrolovať kredit národa." -Sir Josiah Stamp. Na začiatku 20. storočia bolo v USA už nasadených a odstránených niekoľko centrálnych bankových systémov, ktoré boli podsunuté bezohľadnými bankárskymi záujmami. V tejto dobe boli vo finančnej a obchodnej sfére dominantné rodiny: Rockefellerovci, Morganovci, Warburgovci a Rothschildovci. A na začiatku éry rokov 1900 sa opäť snažili presadiť legislatívu na vytvorenie ďalšej centrálnej banky. Vedeli však, že vláda ani verejnosť neboli priaznivo naklonené takejto inštitúcii. Potrebovali teda vytvoriť incident, ktorý by ovplyvnil verejnú mienku. A tak J.P. Morgan, verejne považovaný za finančného velikána tej doby využil svoj masívny vplyv a zverejnil fámy, že prominentná banka v New Yorku bola neschopná platiť alebo zbankrotovala.
Morgan vedel, že to spôsobí veľkú hystériu, ktorá sa dotkne aj iných bánk. To sa aj stalo.
Verejnosť v strachu že príde o svoje úspory začala vo veľkom vyberať z bánk peniaze.
Následkom toho museli banky stiahnuť svoje pôžičky, vďaka čomu museli ľudia čo mali požičané predať ich majetok, aby banke pôžičku splatili.
Nasledovala špirála bankrotov, opätovných privlastnení a zmätku. O tomto incidente o niekoľko rokov neskôr Fredrik Allen z LIFE Magazine napísal: "Morgan v roku 1907 využil možnosť vyvolať paniku
a premyslene ju usmerňoval pri jej vývoji." Neuvedomujúc si tento podvod, kongres nariadil vyšetrenie tejto paniky. Vyšetrovanie viedol senátor Nelson Aldrich, ktorý mal dôverné spojenie s bankovými kartelmi, a neskôr sa vďaka sobášu stal súčasťou rodiny Rockefellerovcov. Komisia pod vedením Aldricha odporučila vytvorenie centrálnej banky. To malo zaručiť, aby sa panika z roku 1907 už nikdy neopakovala. Toto bol podnet, ktorý medzinárodní bankári potrebovali na spustenie svojho plánu.
V roku 1910 sa uskutočnilo tajné stretnutie na pôde J.P. Morgana na ostrove Jekyll Island pri pobreží štátu Georgia.Bolo to práve tu, kde bol spísaný zákon umožňujúci vznik centrálnej banky - Federal Reserve Act. Táto legislatíva pochádzala od bankárov, nie zákonodarcov. Toto stretnutie bolo úplne utajené pred očami vlády aj verejnosti . Približne 10 osôb, ktoré sa ho zúčastnili, dokonca nepoužívali pri komunikácii ani vlastné mená. Po spísaní zákona bol odovzdaný ich politickému zástupcovi - senátorovi Nelsonovi Aldrichovi, aby ho pretlačil kongresom. A v roku 1913 sa vďaka výdatnému sponzoringu zo strany bankárov stal prezidentom Woodrow Wilson. Wilson už vtedy súhlasil, že zákon Federal Reserve Act podpíše - ako protislužbu za podporu jeho kampane bankármi. Dva dni pred Vianocami, v čase keď bola väčšina kongresu doma so svojimi rodinami, bol tento zákon odhlasovaný,
a Wilson ho následne podpísal. O rok neskôr Woodrow Wilson s ľútosťou napísal: "Náš skvelý priemyselný národ je kontrolovaný jeho systémom kreditu. Tento systém kreditu je koncentrovaný v súkromných rukách. Rast nášho národa rovnako ako všetky naše aktivity sú v rukách hŕstky ľudí.
Aj keď by ich kroky mohli byť čestné a vo verejnom záujme, Sú priamo zamerané na podnikanie, v ktorom sú zahrnuté ich vlastné peniaze. Sú obmedzovaní len svojimi vlastnými limitmi. Potláčajú, kontrolujú a ničia pravú ekonomickú slobodu. Stali sme sa najkontrolovanejšou vládou v celkom civilizovanom svete. Už nie sme vláda s možnosťou slobodného rozhodovania, nie sme vládou volenou väčšinou, ale vládou ovládanou malými skupinami dominantných ľudí. -Woodrow Wilson Poslanec Louis McFadden taktiež povedal pravdu po prijatí tohto zákona: "Buduje sa tu celosvetový bankový systém, super-štát kontrolovaný medzinárodnými bankármi, ktorí spolupracujú na zotročení sveta pre vlastné potešenie. Fed (centrálna banka) prevzala moc nad vládou." Verejnosti bolo povedané, že centrálna banka bude ekonomickým stabilizátorom, a inflácia a ekonomické krízy sú vecou minulosti. Ako však história ukázala, pravdou bol presný opak. Medzinárodní bankári mali teraz elegantnú mašinériu na rozširovanie a dosahovaní svojich osobných ambícií. Napríklad: V rokoch 1914 až 1919 zvýšila centrálna banka množstvo peňazí v obehu skoro o 100%, výsledkom čoho boli rozsiahle pôžičky malým bankám a verejnosti. Potom v roku 1920 centrálna banka povolala späť veľkú časť peňazí v obehu, čo spôsobilo, že banky ktoré mali od nej požičané museli vypovedať svojim klientom veľké množstvo pôžičiek, 
a rovnako ako v roku 1907, nastal masový výber bankových vkladov, bankroty a kolapsy. Skolabovalo viac ako 5400 bánk mimo federálneho rezervného systému. Tým sa ešte viac upevnil monopol malej skupiny medzinárodných bankárov. Vedomý si tohto zločinu, poslanec Lindbergh prelomil mlčanie a v roku 1921 vyhlásil: "Pod rúškom zákona o centrálnej banke je panika vytváraná vedeckým spôsobom.
Momentálna panika je prvou vedecky vytvorenou panikou, a fungovala rovnako dokonale, ako keď riešime matematickú rovnicu." Panika z roku 1920 bola však len slabým zahriatím.
V rokoch 1921 až 1929 centrálna banka opäť zvýšila množstvo peňazí v obehu.
To malo opäť za následok veľa pôžičiek pre verejnosť a komerčné banky.
Na trhu cenných papierov sa tiež objavil nový typ pôžičky - tzv. marginálna pôžička.
Veľmi zjednodušene, marginálna pôžička dovoľovala investorovi zložiť iba 10% ceny cenného papiera,
a zvyšných 90% bolo požičaných prostredníctvom burzového makléra. Inými slovami, niekto mohol vlastniť cenné papiere hodnoty 1000 Sk a stačilo mu na to iba 100 Sk. Táto metóda bola okolo roku 1920 veľmi populárna. Zdalo sa, že každý na trhu zarábal peniaze. Tento typ pôžičky mal však jeden háčik: O jej splatenie mohlo byť požiadané kedykoľvek, a musela byť splatená do 24 hodín.
Takýto krok sa nazýva výzva na dodatkovú úhradu. Jeho typickým výsledkom je, že majiteľ musí predať cenné papiere, ktoré boli vďaka pôžičke kúpené. Niekoľko mesiacom pred októbrom 1929 J.D. Rockefeller, Bernhard Barack a iní zasvätení hráči v tichosti odišli z trhu, a 24. októbra 1929 začali New Yorkskí finančníci požadovať splatenie týchto marginálnych pôžičiek vo veľkom. To okamžite spustilo na trhu rozsiahly výpredaj, keďže každý musel získať peniaze na splatenie marginálnej pôžičky. Znova nastal masový výber bankových vkladov. Skolabovalo viac ako 16 tisíc bánk. To bankárom umožnilo nielen kúpiť konkurenčné banky s výraznou zľavou, ale taktiež kúpiť celé korporácie za pár drobných.
Bola to najväčšia krádež v americkej histórii. To však ešte nebol koniec. Namiesto toho aby centrálna banka zvýšila množstvo peňazí a uzdravila trh z kolapsu, stiahla z neho ešte viac peňazí, a tak spôsobila jednu z najväčších depresií v histórii. Znova rozhnevaný poslanec Louis McFadden, dlhodobý odporca bankových kartelov, začal presadzovať trestnú zodpovednosť voči vedeniu centrálnej banky.
O kolapse a depresii povedal: "Bola to precízne naplánovaná udalosť. Medzinárodní bankári chceli do spoločnosti priniesť zúfalstvo, aby sa mohli stať vládcami nás všetkých." Po dvoch neúspešným pokusoch o vraždu McFaddena bol tretí pokus úspešný. McFaddena otrávili na bankete predtým, ako mohol presadiť trestnú zodpovednosť voči vedeniu Fed. Po tom ako bankári zúbožili spoločnosť, rozhodli sa odstrániť krytie bankoviek zlatom. Aby to mohli urobiť, potrebovali získať zvyšné zlato v systéme.
A tak pod zámienkou "pomôcť ukončiť ekonomickú depresiu" prišiel v roku 1933 zákon o povinnosti odovzdať zlato. Pod hrozbou 10-ročného trestu bol každý v Amerike povinný odovzdať všetky zlaté predmety do štátnej pokladnice. Tým bola verejnosť obraná aj o posledné málo bohatstva, ktoré jej ostalo. Koncom roku 1933 bolo krytie bankoviek zlatom zrušené. Ak sa pozriete na dolárovú bankovku spred roku 1933, je na nej napísané, že vymeniteľná za zlato. Ak sa pozriete na dolár dnes,
stojí tam, že je to legálny prostriedok na platbu - čo znamená že nie je krytý absolútne ničím.
Je to bezcenný papier. Jediné čo dáva peniazom hodnotu je to, koľko sa ich nachádza v obehu. Preto moc regulovať množstvo peňazí, je rovnako moc regulovať ich hodnotu, a rovnako moc, ktorou možno celú ekonomiku a spoločnosť položiť na kolená. "Dajte mi kontrolu nad peniazmi celého národa, a potom mi bude jedno kto robí zákony." -M.A. Rothschild, zakladateľ bankovej dynastie Rothschildovcov
Je dôležité jasne pochopiť, že centrálna banka je súkromná spoločnosť. Sleduje vlastné záujmy a vláda USA nemá v podstate žiadny prostriedok na jej reguláciu. Je to súkromná banka, ktorá vláde požičiava peniaze pre celú krajinu - za úrok. To je úplne rovnaký model, ako podvodnícky centrálny bankový model, od ktorého sa krajina snažila utiecť, keď pri veľkej revolúcii vyhlásila nezávislosť.
V roku 1913 však nebol zákon o centrálnej banke jediným protiústavným zákonom, ktorý prešiel kongresom. Prešiel aj zákon o federálnej dani z príjmu. Je dôležité dodať, že nepozornosť a ignorancia americkej verejnosti voči federálnej dani z príjmu je dôkazom toho, aká je americká populácia nedbalá a málo inteligentná. Po prvé: federálna daň z príjmu je úplne protiústavná. Je to totiž priama daň, a zároveň nie je čiastková. Všetky priame dane musia byť čiastkové - to hovorí ústava USA. Po druhé: zákon o federálnej dani nikdy neschválil požadovaný počet štátov.
Táto skutočnosť bola dokonca citovaná aj prípadoch moderného súdnictva.
"Ak preskúmate 16. dodatok ústavy, zistíte, že ho nikdy neschválil dostatočný počet štátov." -sudca U.S. krajského súdu James C. Fox, 2003. Po tretie: dnes prostredníctvom tejto dane odovzdáva človek v USA štátu asi 25% (nie 35, je to chyba) svojho celkového príjmu. To znamená, že tri mesiace z roka pracujte len na to, aby ste zaplatili túto daň. A hádajte kam idú tieto peniaze. Idú na splatenie úroku na peniaze, ktoré vyprodukovala zločinná centrálna banka a požičala ich štátu. Táto inštitúcia pritom nemusí vôbec existovať. Peniaze ktoré zarobíte za 3 mesiace idú každoročne doslova do vreciek medzinárodných bankárov, ktorí vlastnia centrálnu banku.
A po štvrté: aj keď vláda klamne tvrdí, že federálna daň z príjmu je legálna, v USA neexistuje žiadny zákon, ktorý by vám ukladal povinnosť platiť túto daň. Bodka.

Naozaj som si myslel, že samozrejme musí byť taký zákon, že môžete naň ukázať prstom v zbierke zákonov. Samozrejme že musí existovať. A dostal som sa do bodu, kedy som taký zákon nemohol nikde nájsť, ja ani ľudia ktorých som poznal. A osobne som nevidel inú možnosť, ako z daňového úradu odstúpiť. Na základe skúmania ktoré som urobila počas roku 2000, a ktoré stále robím, žiadny takýto zákon som nenašla. Pýtala som sa veľa ľudí, z kongresu, aj komisárov daňového úradu (IRS).
Nemôžu odpovedať, pretože keby odpovedali, Američania sa dozvedia že celá vec s federálnou daňou z príjmu je podvod. Federálna daň z príjmu nie je nič iné, ako zotročenie celej krajiny. Kontrola ekonomiky a permanentná lúpež majetku je len jeden nástroj, ktorí držia bankári v rukách. Ďalším spôsobom ako kontrolovať a profitovať je vojna. Od vzniku centrálnej banky v roku 1913 prebehlo niekoľko veľkých aj menších vojen. Tri najväčšie boli prvá a druhá svetová vojna, a vojna vo Vietname.
Prvá svetová vojna.

V roku 1914 vypukli v Európe vojny, v ich centre boli Nemecko a Anglicko. Americká verejnosť nechcela mať z vojnou nič spoločné, preto prezident Wilson verejne vyhlásil neutralitu. Vláda USA však neverejne hľadala akúkoľvek zámienku, na základe ktorej by USA mohli vstúpiť do vojny.
Z poznámok ministra zahraničia Williama Jenningsa: "Veľké bankové záujmové skupiny vstup do vojny veľmi zaujímal, pretože to bola pre nich rozsiahla príležitosť na veľké zisky."

Je dôležité pochopiť, že najlukratívnejšia vec, ktorá sa môže prihodiť medzinárodným bankárom je práve vojna. Vojna totiž núti krajinu požičať si od centrálnej banky viac peňazí - za úrok. Jeden z najbližších poradcov prezidenta Woodrowa Wilsona - plukovník Edward House, muž s veľmi úzkymi konexiami s medzinárodnými bankármi, ktorí veľmi chceli vstúpiť do vojny. Z dokumentovanej konverzácie medzi Housom - prezidentovým poradcom, a Edwardom Greyom - ministrom zahraničia Anglicka, ohľadne toho ako dostať Ameriku do vojny: Grey sa spýtal: "Čo urobia Američania, ak by im Nemci potopili loď s americkými občanmi na palube?" House odpovedal: "Myslím že by to v USA spôsobilo zápal rozhorčenia,
a samo o sebe by to stačilo na zatiahnutie USA do vojny." A tak 7.mája 1915, v podstate na návrh Edwarda Greya - loď s menom Lusitania bola úmyselne poslaná do vôd, ktoré kontrolovalo Nemecko, a kde sa nachádzali nemecké bojové plavidlá. A presne ako sa očakávalo, nemecké ponorky torpédovali loď. Na Lusitanii vďaka tomu vybuchla aj skladovaná munícia. Zomrelo 1200 ľudí. Na ešte lepšie pochopenie úmyselnosti tohto činu, nemecká ambasáda dala oznamy do New York Times, varujúc ľudí, že ak na Lusitaniu nastúpia, urobia tak na vlastné riziko, pretože loď plaviaca sa z Ameriky do Anglicka cez vojnovú zónu bude vystavená značnému riziku jej zničenia. A presne podľa predpokladu, potopenie Lusitanie vyvolalo u Američanov veľkú vlnu hnevu, a Amerika krátko na to vstúpila do vojny.
Počas prvej svetovej vojny zahynulo 323 tisíc Američanov. J.D. Rockefeller na tejto vojne zarobil asi 200 miliónov dolárov. To je podľa dnešných štandardov asi 1.9 miliardy. A nehovoriac o tom, že vojna stála Ameriku 30 miliárd dolárov, z ktorých väčšina bola požičaná od centrálnej banky - za úrok, alej zvyšujúc zisky medzinárodných bankárov.

Druhá svetová vojna.

7. decembra 1941 zaútočilo Japonsko na americkú flotilu v zátoke Pearl Harbor. Tento incident zatiahol Ameriku do vojny. Prezident Franklin D Roosevelt vyhlásil, že tento útok si bude história pamätať ako hanebnosť. To je nepochybne pravda, ale nie kvôli údajnému nečakanému útoku na Pearl Harbor.
Po 60-tich rokoch od tejto udalosti je jasné, že tento útok bol nielen známy týždne vopred, ale bol aj mimoriadne želaný a tiež vyprovokovaný. Rooseveltova rodina patrila medzi New Yorkských bankárov od 18. storočia, a jeho strýko Fredrik bol dokonca v pôvodnom vedení centrálnej banky. Roosevelt veľmi sympatizoval so záujmami medzinárodných bankárov a ich eminentný záujem bol vstúpiť do vojny.
A ako sme videli, pre medzinárodných bankárov nie je nič výnosnejšie ako práve vojna. V zápisníku Rooseveltho ministra vojny Henryho Stimsona z 25. novembra 1941 si Stimson poznačil rozhovor s Rooseveltom: "Otázka bola, ako ich nasmerovať aby vystrelili prví. Bolo žiaduce aby sa zabezpečilo, že Japonci budú tí, ktorí zaútočia prví, aby neostala žiadna pochybnosť o tom, kto bol agresor."
V mesiacoch pred útokom na Pearl Harbor urobil Roosevelt všetko čo bolo v jeho moci, aby Japoncov rozhneval, Zastavil všetok predaj americkej ropy Japonsku. Zmrazil všetky japonské účty v USA.
Dal verejné pôžičky Číne a tiež poslal vojenskú pomoc Británii, oba tieto štáty boli vo vojne nepriateľmi Japonska. To je mimochodom úplne v rozpore s medzinárodnými vojnovými pravidlami. A 4. decembra, 3 dni pred útokom, dostal od austrálskej tajnej služby Roosevelt informáciu o japonských jednotkách smerujúcich k Pearl Harboru. Roosevelt ju ignoroval.
A ako sa očakávalo a dovolilo, 7. decembra 1941 zaútočili japonské jednotky na Pearl Harbor.

Zomrelo 2400 vojakov. Pred útokom nechcelo mať s vojnou nič spoločné 83% americkej verejnosti.
Po útoku sa do vojny dobrovoľne prihlásilo milión mužov. Je tiež dôležité poznamenať, že vojnovú mašinériu nacistického Nemecka výrazne podporovali 2 organizácie. Jedna z nich sa volala I.G. Farben.
I.G. Farben produkovala 84% nemeckých výbušnín a dokonca aj otravný plyn Zyklon B, používaný v koncentračných táboroch na usmrtenie miliónov ľudí. Jedným z tichých parterov I.G. Farben bola americká spoločnosť J.D. Rockefellera s názvom Stand Oil Company. Faktom bolo, že nemecké vzdušné sily nemohli lietať bez špeciálnej prísady do paliva - patentovanej spoločnosťou Standard Oil.
Drastické zbombardovanie Londýna nacistickým Nemeckom bolo možné vďaka tomu, že Standard Oil predala I.G. Farbenu túto prísadu v hodnote 20 miliónov.
Toto je len jeden malý príklad, ako americký biznis financoval obe strany 2. svetovej vojny.
Ďalšou zradcovskou organizáciou hodnou spomenutia bola korporácia Union Banking v New Yorku.
Nielen že financovala početné stránky vzostupu Hilerovej moci, rovnako ako materiál počas vojny,
ale bola to aj banka na pranie nacistických špinavých peňazí. Táto banka bola odhalená, že vo svojich valutách mala milióny dolárov nacistických peňazí. Majetok korporácie Union Banking bol napokon zhabaný za obchodovanie s nepriateľom. A hádajte kto bol viceprezidentom Union Bank? Prescott Bush, starý otec nášho momentálneho prezidenta, a samozrejme otec nášho bývalého prezidenta.
Majte to na pamäti pri hodnotení morálnych dispozícií rodinného klanu Bushovcov.

Vietnam.

USA oficiálne deklarovalo Severnému Vietnamu vojnu v roku 1964. Stalo sa to po incidente, pri ktorom na americké bojové lode v Tonkinskom zálive údajne zaútočili vietnamské torpédovacie člny. Táto udalosť sa stala známa ako incident v Tonkinskom zálive. Incident sa stal katalyzujúcou zámienkou na masívne nasadenie jednotiek a spustenie vojny. Je tu však jeden problém. Útok na bojové lode zo strany vietnamských člnov sa nikdy nestal. Bola to kompletne zinscenovaná udalosť, ktorá mala poslúžiť ako zámienka na vstup do vojny. Bývalý minister obrany Robert McNamara po rokoch vyhlásil,
že incident v Tokinskom zálive bola "chyba". Taktiež prehovorilo veľa ďalších dôstojníkov, priznávajúc že tento incident bol umelo vytvorená fraška, úplná lož. Vo vojne to už bol biznis ako obvykle.
V októbri 1966 prezident Lyndon Johnson sprísnil obmedzenia pre obchod so sovietskym blokom.
Vedel pritom, že Sovieti produkovali viac ako 80% vojenského materiálu pre Severný Vietnam.
Na druhej strane, Rockefeller financoval továrne vo vtedajšom Sovietskom Zväze, ktoré vyrábali vojenský materiál pre Severný Vietnam. Financovanie oboch strán konfliktu bola však len jedna strana mince. V roku 1985 boli odtajnené pravidlá vojenských operácií vo Vietname. Tieto pravidlá definovali, čo americké jednotky mohli alebo nemohli robiť vo vojne. Obsahovali absurdity ako: Protilietadlové systémy Vietnamu nemohli byť bombardované, pokým nebolo známe, že sú plne funkčné a bojaschopné.
Žiadneho nepriateľa nesmeli prenasledovať potom, ako prekročil hranice s Laosom alebo Kambodžou.
A ešte jasnejší príklad: ciele kritickej dôležitosti nesmeli byť atakované, pokým to neinicializovalo vrchné armádne velenie. Okrem týchto absurdných obmedzení bolo tiež zarážajúce,
že Severný Vietnam bol o týchto obmedzeniach informovaný. A tak celú bojovú stratégiu založil na obmedzeniach amerických vojsk. To je dôvod, prečo vojna trvala tak dlho. A podstatné je toto:
Cieľ nikdy nebol vojnu vo Vietname vyhrať, ale aby trvala čo najdlhšie. Táto vojna pre zisky stála život 58 tisíc Američanov a 3 milióny Vietnamcov.

A kde sme dnes?

11. september bola udalosť, vďaka ktorej naštartovala agenda bezohľadnej elity. Bola to zinscenovaná udalosť použitá ako zámienka pre vojnu, rovnako ako potopenie Lusitanie, vyprovokovanie Pearl Harboru a lož o incidente v Tokinskom zálive. Bola by to výnimka z pravidla, keby tomu tak teoreticky nebolo. 11. september bol použitý na spustenie dvoch nelegálnych vojen. Jedna proti Iraku a druhá proti Afganistanu. 9/11 bola však zámienka aj pre ďalšiu vojnu. Vojnu proti vám. Vlastenecký zákon, vnútorná bezpečnosť, zákon o vojenských súdoch a ďalšie zákony sú úplne a totálne skonštruované na vymazanie vašich občianskych slobôd. Majú limitovať vašu schopnosť bojovať proti tomu, čo sa chystá.
Dnes sú v USA možné veci, o ktorých médiami ohlúpnutá a neinformovaná verejnosť vôbec netuší.
Váš dom môže byť prehľadaný bez povolenia, a dokonca bez toho, aby ste boli doma.
Na základe tejto prehliadky vás môžu zatknúť, bez toho aby vám bolo povedané za čo.
Môžu vás držať vo väzbe na neurčitú dobu, bez prístupu k právnikovi, a legálne mučiť. A to všetko len na základe podozrenia, že by ste mohli byť terorista. Ak potrebujete obrázok toho, čo sa v tejto krajine deje, poďme sa pozrieť, ako sa opakuje história. Vo februári 1933 zinscenoval Hitler útok pod cudzou vlajkou - podpálil vlastnú budovu Nemeckého parlamentu (Reichstag) a útok zvalil na teroristických komunistov. O pár týždňov presadil zákon, ktorý úplne zrušil nemeckú ústavu, a tým eliminoval práva a slobody občanov. Potom Hitler viedol sériu preventívnych vojen, ktoré odobrili nemeckí občania pod zámienkou udržania bezpečnosti v krajine. "Existuje zlo, ktoré ohrozuje každého muža, ženu i dieťa v tejto skvelej krajine. Musíme pod iknúť určité opatrenia, aby sme zaistili domácu bezpečnosť a ochránili našu krajinu." George Bush? Nie, povedal to Adolf Hitler keď predstavoval ľuďom gestapo.
Čo sa týka komunizmu a jeho organizácií, tie nám nesmú stáť v ceste.
Našim nepriateľom je radikálna sieť teroristov, rovnako ako každá vláda, ktorá ich podporuje.
Je na čase zobudiť sa. Ľudia pri moci robia všetko čo je v ich silách aby ste boli nepretržite klamaní a manipulovaní. Vnímanie reality laickej verejnosti, najmä v oblasti politiky, nepochádza od samotných ľudí. Je im veľmi inteligentne podstrkovaná, bez toho aby o tom vôbec vedeli. Napríklad, verejnosť si väčšinou myslí, že invázia do Iraku ide veľmi zle, pretože sektárske násilie stále neutícha.
Čo ale verejnosť nevidí je to, že destabilizácia Iraku je presne to, o čo ľudia stojaci za vládou chcú.
Táto vojna má trvať čo najdlhšie, aby sa región rozbil na kusy, boli zaistené zásoby ropy, aby dodávatelia zbrojných materiálov neustále žali zisky, a čo je najdôležitejšie - vybudovanie trvalých vojenských základní, aby sa mohli použiť ako odrazový mostík proti iným nekonformným krajinám s veľkými zásobami ropy, ako Irán a Sýria. Pre ďalšie pochopenie faktu, že podnecovanie občianskej vojny a destabilizácie je cielené a úmyselné - jeden príklad: V roku 2005 Iracká polícia zatkla dvoch elitných členov britských špeciálnych jednotiek. atkli ich za to, že počas jazdy autom strieľali po civilistoch,
a boli prezlečení za Arabov. Okamžite po ich zatknutí a uväznení v Irackej provincii Basra
britská armáda žiadala ich prepustenie. Keď vláda tejto provincie odmietla, britská armáda poslala tanky, a fyzicky týchto mužov vyslobodila z väzenia. Ak chcete zničiť nejaké územie, ako to urobíte?
Sú dve možnosti. Buď tam idete a zbombardujete ju, a tak ďalej. Ale to nie je veľmi účinné.
O čo sa pokúsite je, aby ľudia v tej oblasti zabili jeden druhého, a zničili si vlastné územie, vlastné farmy. A to je to, čo sa v tejto krajine stalo. Spôsob akým porazíte protivníka je ten, že ho prinútite aby zničil sám seba. urobíte to tak, že poštvete jeho ľudí proti sebe. A potom prilievate olej do ohňa na oboch stranách, pomocou agentov. A oni sa medzi sebou vyzabíjajú. Je čas aby sa niektorí z nás zobudili do tejto reality, aby sme pochopili, že ľudia, ktorí sa snažia vytvárať a udržiavať impériá
to robia manipuláciou ľudí, ktorých sa snažia poraziť. Možno sa pýtate, prečo je celá kultúra zo všetkých strán tak presiaknutá zábavou z masmédií, zatiaľ čo americký vzdelávací systém pokračuje vo svojom rapídnom otupujúcom úpadku. Deje sa to odkedy sa americká vláda rozhodla finančne dotovať a prevziať kontrolu nad verejným vzdelávaním. Za čo vaša vláda platí, to presne aj dostáva.
Keď to pochopíme, a potom sa pozrieme na vládou financované vzdelávacie inštitúcie a uvidíme študentov a spôsob vzdelávania, ktorý je vytvorený štátnymi peniazmi, logika nám povie, že ak by situácia na školách nebola v súlade s tým, čo štát a vláda chce, tak by to vláda zmenila.
Podstatné je teda to, že vláda dostáva presne to, čo si objednala. Oni nechcú, aby boli vaše deti vzdelané. Nechcú, aby ste príliš premýšľali. To je dôvod, prečo je naša krajina a celý svet tak presiaknutý zábavou, masmédiami, televíznymi programami, zábavnými parkami, drogami, alkoholom a všemožným druhmi zábavy, určenej na to, aby bola ľudská myseľ permanentne zabávaná.
Aby ste sa náhodou nedostali do cesty dôležitým ľudom len vďaka tomu, že budete priveľa myslieť.
Mali by ste sa zobudiť a pochopiť, že niekde tam vonku sú ľudia, ktorí ovládajú vaše životy a vy o tom ani neviete. Máme veľký problém! Pretože vy, ľudia, a 62 miliónov ďalších Američanov ma práve počúva.
Pretože menej ako 3% z vás číta knihy. Lebo menej ako 15% z vás číta noviny. Lebo jediná pravda, ktorú poznáte je tá, ktorú vidíte v televízii. Je tu celá generácia, ktorá nikdy nepoznala nič iné, len čo vyšlo z tejto bedne. Táto televízia je váš gospel, najväčší objav v histórii ľudstva.
Táto televízia dokáže vyrobiť alebo zvrhnúť prezidentov, pápežov, ministrov.. Televízia, to je tá najväčšia moc na celom svete, a beda keď padne do rúk nesprávnych ľudí. A keď najväčšia spoločnosť na svete ovláda najväčší prostriedok propagandy na celom svete,.. Kto vie aký bordel vám budú strkať pod nos namiesto pravdy. Tak ma teda dobre počúvajte: V televízii nie je pravda! Televízia je len sprostý zábavný park. Televízia je cirkus, karneval, cestujúci zástup akrobatov, rozprávačov,
tanečníkov, spevákov, žonglérov, krotiteľov levov a futbalistov. Je to biznis na zabíjanie nudy.
A vy tam sedíte deň čo deň, noc za noc. Bez ohľadu na vek, farbu pleti alebo vierovyznania..
My sme to jediné, čo poznáte. Začínate veriť ilúziám, ktorými vás kŕmime. Začínate si myslieť, že televízia je realita a vaše vlastné životy sú neskutočné. Roíte čokoľvek, čo vám v tej bedni povedia.
Obliekate sa ako v telke, stravujete sa ako v telke, vychovávate svoje deti ako to robia v telke, dokonca aj rozmýšľate ako telka! Toto je masové šialenstvo, vy maniaci! Bože môj, ľudia, myslite. Vy ste tí skutoční!! My sme len ilúzia! Poslednú vec, ktorú si ľudia za oponou želajú je uvedomelá, informovaná verejnosť schopná kritického myslenia. To je dôvod prečo, je neustále produkovaný falošný duch času,
prostredníctvom náboženstva, masmédií a vzdelávacieho systému. Ide im o to, aby vás udržali v zmätenom, pobláznenom, naivnom stave. A darí sa im to prekliate dobre. V roku 2005 bola uzavretá dohoda medzi Kanadou, Mexikom a USA. Táto dohoda, neohlásená verejnosti, neodsúhlasená kongresom, spája USA, Kanadu a Mexiko do jedného spoločenstva, odstraňujúc všetky hranice.
Toto spoločenstvo sa nazýva Severo-americká Únia. Asi sa pýtate, prečo ste o tom nikdy nepočuli.
V skutočnosti je len jeden mainstreamový reportér, ktorý o tom počul, a mal odvahu o tom informovať.
Politika Bushovej administratívy ohľadne otvorených hraníc a jej rozhodnutie ignorovať imigračné zákony tejto krajiny je časť širšej agendy. Prezident Bush podpísal formálnu dohodu, ktorá ukončí Spojenými štáty ako ich poznáme. A učinil tak bez súhlasu kongresu, alebo súhlasu obyvateľov USA.
Je to dohoda, o ktorej počulo len veľmi málo ľudí. Opäť je to dielom malej hŕstky ľudí, z úplného vrchu, v prospech investičnej triedy. Ale pracujúci ľudia, po litickí úradníci z celej krajiny, z komunít a miest,
 oni o tomto nevedia vôbec nič. Toto nie je iba nejaká obchodná dohoda. Je to úplné odstránenie suverenity týchto krajín, ktoré vyústi aj v novú menu nazvanú Amero. Myslím že vec, o ktorej by mali 'dolároví' ľudia hovoriť, je práve Amero. A tom nikto nehovorí. A bude to mať veľký dopad na život každého človeka v Kanade, USA a Mexiku. Amero je navrhovaná nová mena pre severo-americkú komunitu, ktorá sa práve medzi týmito tromi krajinami vytvára. Ide o vytvorenie bezhraničného územia, v podstate ako Európska Únia. A Dolár, Kanadský dolár a Mexické peso budú nahradené menou Amero.
Podľa tejto dohody americká ústava v podstate stratí platnosť. Asi si myslíte, že niečo takéto by bolo na prvej strane každých novín. Ale myslíte si to len dovtedy, kým si uvedomíte, že ľudia, ktorí sú za týmto všetkým, sú presne tí istí ľudia, ktorí stoja za mainstream médiami. To čo nemáte vedieť vám jednoducho nie je povedané. Severná Americká Únia je založená na rovnakom princípe ako Európska Únia, Africká Únia a o chvíľu aj Ázijská Únia. A tí istí ľudia stoja za všetkými týmito úniami.
A keď príde ten správny čas, Severo-americká Únia, Európska Únia, Africká Únia a Ázijská Únia
budú spojené dokopy, vytvárajúc posledné štádium plánu, na ktorom títo muži pracovali viac 60 rokov.
Jedna svetová vláda. "Mali by sme mať jednu svetovú vládu, či sa nám to páči, alebo nie.
Jedinou otázkou ostáva, či bude dosiahnutá bojom alebo dohodou." -Paul Warburg, Výbor zahraničných vzťahov / Architekt Federálneho rezervného systému (centrálnej banky)
"Sme vďační Washington Postu, novinám New York Times, Time Magazine a iným výborným publikáciám,
ktorých riaditelia chodili na naše stretnutia a zachovali diskrétnosť po viac ako 40 rokov.
Bolo by to nemožné, aby sme vyvinuli náš plán pre svet, keby sme boli pod dohľadom médií počas týchto rokov. Svet je však dnes sofistikovanejší, a lepšie pripravený na svetovládu. Celosvetová vláda inteligencie a svetových bankárov je určite lepšia ako samostatné rozhodovanie každého národa praktikované v minulých storočiach. -David Rockefeller, Výbor zahraničných vzťahov Jedna banka, jedna armáda, jedno centrum moci. A ak sme sa z histórie niečo n aučili, tak je to fakt, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. oto je Aaron Russo, filmár a bývalý politik.
Na ľavo od neho je Nicholas Rockefeller z neslávnej Rockefellerskej bankárskej a podnikateľskej dynastie. Aaron Russo bol s Nicholasom Rockefellerom veľmi dobrý priateľ, no Aaron nakoniec toto priateľstvo prerušil po tom, čo sa dozvedel Rockefellerovcoch a ich ambíciách. Jedného dňa mi zavolala moja známa, právnička a povedala: "Chcel by si sa stretnúť s jedným z Rockefellerovcov?" A ja som povedal: "Samozrejme, veľmi rád." Spriatelili sme sa s ním, začal mi prezrádzať rôzne veci.
Jednej noci mi povedal: "Niečo sa stane Aaron, a na základe toho pôjdeme do Afganistanu, aby sme mohli urobiť ropovod z Kaspickým morom. Pôjdeme do Iraku, vziať ropu a založiť vojenské základne na stredom východe, a pôjdeme do Venezuely a zbavíme sa Chaveza." Prvé dve úlohy sa im podarili, Chavez však nie. Povedal mi: "Uvidíš chlapíkov prehľadávajúcich jaskyne, hľadajúcich... ...hľadajúc ľudí, ktorých nikdy nenájdu." Smial sa z toho, že máme túto vojnu proti terorizmu, a pritom nemáte žiadneho skutočného nepriateľa. Hovoril o tom, ako vojnu proti terorizmu ju nikdy nemožno nikdy vyhrať,
lebo to je nekonečná vojna, a tak môžete stále ľuďom brať ich slobody. Ja mu na to hovorím: "Ako chcete presvedčiť ľudí, že táto vojna je skutočná?" On odpovedá: "Cez médiá. Médiá dokážu presvedčiť každého, že je skutočná." Jednoducho sa o tom dookola hovorí. Znova a znova.. a ľudia tomu nakoniec uveria. Oni vytvorili v roku 1913 vytvorili centrálnu banku pomocou klamstiev. Tiež 11. september,
čo bolo zasa len ďalšie klamstvo. Po 11. septembri bojujú vo vojne proti terorizmu, a zrazu z ničoho nič vtrhnú do Iraku, čo bolo ďalšie klamstvo, a teraz idú pokračovať s Iránom. Celé je to jedna vec za druhou, vedúca k ďalším a ďalším.. Povedal som mu: "Prečo toto všetko robíte? Aký to má zmysel?
Máte všetky peniaze sveta, máte všetku moc. Veď ubližujete ľudom. To nie je dobrá vec."
On odpovedal: "A prečo ťa zaujímajú ľudia? Zaujímaj sa o seba a o svoju rodinu."
 A tak som sa opýtal: "Aký je primárny cieľ tohto všetkého?" On mi hovorí: "Našim cieľom je označkovať každého človeka na tomto svete RFID mikročipom." Na tých čipoch budú peniaze, identifikácia a všetko ostatné, a ak by chcel niekto protestovať proti tomu, čo robíme, alebo nerobiť to čo od neho chceme,
môžeme jednoducho vypnúť ich čip." Presne tak - mikročip. V roku 2005, kongres pod zámienkou kontroly imigrantov a takzvanej vojny proti terorizmu schválil zákon o Read ID kartách, podľa ktorého do mája 2008 bude každý povinný nosiť so sebou federálnu identifikačnú kartu, ktorá bude obsahovať skenovateľný čiarový kód s vašimi osobnými údajmi. Tento čiarový kód je však len medzi-stupeň pred tým, ako bude karta vybavená sledovacím mikročipom, ktorý bude využívať rádiové vlny na sledovanie každého vášho kroku na tejto planéte. Ak ste o tom ešte nikdy nepočuli, vedze, že RFID sledovací čip je už každom novom americkom (aj európskom) pase.

A posledným krokom je implantovaný čip,ktorý vďaka manipulácii a pod rôznymi zámienkami prijalo už mnoho ľudí. Na Floride máme rodinu, ktorá je skutočným priekopníkom v spoločnosti. Sú prvými dobrovoľníkmi, ktorí budú mať identifikačný mikročip implantovaný do ich tiel. Po 11. septembri som sa obávala o bezpečnosť mojej rodiny.. Nevadilo by mi, keby som mal do svojej ruky voperované niečo, čo by ma identifikovalo. Nakoniec bude každý zamknutý do jednej monitorovanej, kontrolnej siete, kde každý krok, ktorý urobíte, bude zaznamenaný. A ak vybočíte z línie, môžu vám jednoducho váš čip vypnúť, a prestanete existovať. V tejto dobe bude každý aspekt spoločnosti súvisieť s používaním týchto čipov. Toto je obraz budúcna, ktorý uvidíte, ak si otvoríte oči. Centralizovaná svetová ekonomika, kde každý pohyb a každá transakcia sú sledované, monitorované, a ľudia nemajú žiadne práva. Najneuveriteľnejší aspekt tohto celého je, že tieto totalitné prvky nebudú ľuďom nanútené.
Ľudia si ich budú sami žiadať. A to vďaka manipulácii spoločnosti, vytváraní strachu, nejednotnosti,..
Tieto veci úplne oddelili ľudí od vedomia ich sily a vnímania reality. Proces, ktorý trvá už celé storočia, ak nie miléniá. Náboženstvo. vlastenectvo, rasa, bohatstvo,štýl, a každá iná forma oddeľovania sa od iných a pýchy, slúži na vytvorenie populácie úplne ovlád nej rukami pár ľudí. Rozdeliť a poraziť je model.
A kým budú ľudia vidieť samých seba oddelených od všetkého ostatného, vedú sami seba do úplného otroctva. Muži za oponou to vedia. A taktiež vedia, že ak si ľudia niekedy uvedomia pravdu o ich spojení s prírodou a pravdu o ich osobnej sile, celý umelo vytváraný duch doby, ku ktorému sa modlia, sa zrúti ako domček z kariet. Celý systém v ktorom žijeme do nás hučí, že sme bezmocní, slabí, že celá naša spoločnosť je zlo, a tak ďalej.. Je to všetko veľká hnusná lož! Sme silní, krásni, múdri, výnimoční. Nie je vôbec žiadny dôvod, prečo by sme nemohli pochopiť kto skutočne sme a kam smerujeme.
Neexistuje dôvod, prečo by si priemerný človek nemohol byť vedomý svojej sily. Všetci sme neskutočne silné bytosti. Prežil som 30 rokov môjho života. Prvých 30 v snahe stať sa niečím. Chcel som byť dobrý v rôznych veciach. V tenise, v škole, v známkach. A všetko čo som vtedy videl z toho uhlu pohľadu - nebol som spokojný s tým, čím som. Ale keď som sa stal veciach dobrý, uvedomil som si, že som celú túto hru chápal zle. Lebo v tejto hre išlo o nájdenie toho, čím som už bol. Naša kultúra nás učí, aby sme ukazovali navonok naše individuálny rozdiely od iných. Pozriete sa na niekoho, a prvé čo vás napadne je: Či je bystrý, hlúpy, starší, mladší, bohatší, chudobnejší.. Vidíme tieto rozdiely, a ľudí podľa nich zaraďujeme do kategórií, a podľa toho sa k nim správame. A vidíme len rozdiely iných v porovnaní s nami, dívame sa len na ich rozdielnosť od nás. A jeden z dramatických zážitkov v živote je, keď ste s iným človekom a zrazu vidíte, v čom je rovnaký ako vy, nie rozdielny od vás. A uvedomíte si, že to, čo je podstatné v tebe, je aj mojou podstatou. A je to v skutočnosti jedno a to isté. Pochopíte, že nie je nič iné. Podstata je len jedna. Nenarodil som sa ako Richard Albert, narodil som sa ako človek a potom som sa naučil všetky tieto veci, kto som, či som dobrý alebo zlý.. Toto všetko sa človek učí počas života. Keď moc lásky prekoná lásku k moci,svet pozná mier. -Jimi Hendrix Stará príťažlivosť k rasovému, sexuálnemu či náboženskému šovinizmu, či zúrivej nacionalistickej horúčke, začínajú zlyhávať. Vytvára sa nové vedomie, ktoré vidí zem ako jeden organizmus, a poznanie, že organizmus vo vojne sám so sebou je určený k záhube. Bill Hicks zvykol zakončovať svoje vystúpenia takto: Život je ako jazda v zábavnom parku. Keď jazdíte, máte pocit, že je skutočná. Taká silná je naša myseľ. Jazdíte hore, dole a dokola, znova a znova, cítite napätie, vzrušenie a celý tento zážitok je veľmi pestrý. Je veľmi hlučná, a na chvíľu je to veľká zábava. Niektorí sú na tejto jazde už dlho, a začali si klásť otázku: Je to skutočné? Alebo je to len jazda? A iní ľudia si spomínajú, otočili sa k vám a hovoria: Hej, žiadny strach, niet sa čoho obávať. Lebo toto je len jazda. A takých ľudí zabíjame. Nech drží zobák, veď som do tejto jazdy tak veľa investoval! Pozrite sa aký som ustarostený. Pozrite sa na môj veľký účet v b nke, na moju rodinu, veď to musí byť skutočné.. Je to len jazda.. Vždy zabíjame týchto dobrých ľudí, ktorí sa nám toto snažia povedať, všimli ste si? A nechávame démonov, aby sa starali o všetku špinu. Ale na tom nezáleží, lebo je to len jazda a my ju môžeme zmeniť kedykoľvek sa nám zachce. Je to len voľba. Žiadna snaha, žiadna práca, žiadne úlohy, žiadne šetrenie peňazí. en voľba, práve teraz. Medzi strachom a láskou.
Revolúcia je teraz.